Vojnová daň: jarná prognóza IHS vyčísľuje, čo konflikt s Iránom stojí Rakúsko

Vojnová daň: jarná prognóza IHS vyčísľuje, čo konflikt s Iránom stojí Rakúsko

Vedúci viedenský hospodársky výskumný inštitút kvantifikuje škody – a vykresľuje dva veľmi odlišné scenáre pre rok 2026 a ďalej

ZVEREJNENÉ 28. mája 2026

Cenovka vojny: pol percentuálneho bodu rastu

Podľa „IHS Konjunkturprognose Frühling 2026 – Iran-Krieg bremst die Konjunktur“, jarnej prognózy zverejnenej Institut für Höhere Studien 10. apríla 2026, je rakúske hospodárske oživenie výrazne narušené dôsledkami vojny s Iránom. IHS znížil svoju prognózu HDP na rok 2026 na 0,5 percenta a na rok 2027 na 0,8 percenta – cesta oživenia by bola podstatne silnejšia, keby konflikt nebol vypukol.

Kontrafaktuálny výpočet inštitútu je pozoruhodný svojou presnosťou: bez vojny s Iránom by rakúska ekonomika vzrástla v roku 2026 o 0,5 percentuálneho bodu viac a v roku 2027 o 0,3 percentuálneho bodu viac. Inflácia by medzitým bola tento rok o 0,9 percentuálneho bodu nižšia a v roku 2027 o 0,2 bodu nižšia. Tieto čísla nepredstavujú rozmedzia neistoty – sú najlepším odhadom IHS o priamych hospodárskych nákladoch konfliktu, založeným na trhových očakávaniach cien energií k 20. marcu 2026.

Odkiaľ Rakúsko prichádza

Pred hodnotením toho, kam ekonomika smeruje, poskytuje IHS dôležitý kontext o tom, odkiaľ prišla. Po dvoch po sebe idúcich rokoch poklesu HDP sa Rakúsko v roku 2025 vrátilo k rastu a expandovalo o 0,6 percenta. Oživenie bolo nerovnomerné: silný štart roka sa vytratil, keď ekonomika spomalila v treťom kvartáli na rast iba 0,3 percenta a v poslednom kvartáli stagnovala.

Hnacími prvkami miernej expanzie roka 2025 boli verejná spotreba a investície do zariadení – pričom tie druhé vyskočili o pozoruhodných 5,0 percenta, poháňané priaznivými podmienkami financovania, odloženými potrebami obnovy a rodiacim sa oživením priemyselnej aktivity. Súkromná spotreba vzrástla o 0,5 percenta. Investície do stavebníctva pokračovali vo svojom už viacročnom poklese a klesli o 2,9 percenta. Priemyselná recesia, ktorá ekonomiku ťažko zaťažovala, sa nakoniec skončila.

Prvé mesiace roka 2026 ukazovali na pokračovanie tohto opatrného oživenia. Potom vypukla vojna s Iránom.

Cenový šok energií v číslach

Prognóza IHS je zakotvená v konkrétnej sade predpokladov o cenách energií, čím je transparentnejšia – a falzifikovateľnejšia – než mnohé porovnateľné projekcie. Na základe trhových očakávaní k 20. marcu inštitút prognózuje, že ropa dosiahne vrchol okolo 107 dolárov za barel v druhom kvartáli 2026, než klesne na celoročný priemer 92,50 dolára. Pre rok 2027 priemer klesá ďalej na 80,70 dolára – stále výrazne nad 69,20 dolára zaznamenanými v roku 2025.

Ceny plynu sledujú podobný, no vytrvalejší vzorec. Z priemeru 37 € za megawatthodinu v roku 2025 majú ceny vyskočiť na takmer 60 € v druhom kvartáli, než sa usadia na priemere 54 € za rok 2026. V roku 2027 zostáva plyn na zvýšených 46 €. Táto lepivosť cien plynu – v porovnaní s ropou – odráža štrukturálne škody na blízkovýchodnej výrobnej a prepravnej infraštruktúre, ktoré nemožno opraviť tak rýchlo, ako sa dajú presmerovať toky ropy.

Tieto predpoklady o cenách energií priamo prúdia do inflačnej prognózy. IHS prognózuje priemernú infláciu spotrebiteľských cien 2,9 percenta v roku 2026 a 2,4 percenta v roku 2027 – obe pohodlne nad 2 percentným cieľom ECB. Marcová hodnota CPI už odrážala výskok cien palív, kým plný prenos vyšších nákladov na plyn, na hnojivá a na dopravu do cien potravín a tovaru sa má postupne rozvinúť počas zvyšku roka.

Rozklad rastu: spotreba, investície a obchod

Prognostická tabuľka IHS poskytuje podrobný rozklad očakávaného hospodárskeho výkonu, ktorý sa vyplatí preskúmať zblízka. Súkromná spotreba má v roku 2026 vzrásť iba o 0,5 percenta – nezmenene voči číslu z roku 2025 a pod úrovňou potrebnou na zmysluplnú podporu širšieho oživenia. Keďže reálne príjmy domácností stláča rastúca inflácia, miera úspor má klesnúť len mierne, z 9,9 percenta v roku 2025 na 9,3 percenta – čo naznačuje, že domácnosti vstrebú vyššie ceny čiastočne tým, že budú menej šetriť, no výdavky dramaticky nezvýšia.

Investície do zariadení, ktoré boli jedným z najsvetlejších bodov údajov z roku 2025, majú prudko spomaliť na rast 1,5 percenta v roku 2026. Vinníci sú známi: slabší domáci a medzinárodný dopyt, zvýšená neistota, rastúce úrokové miery na kapitálových trhoch a zhoršujúce sa podmienky financovania. Investície do stavebníctva pokračujú vo svojom dlhom poklese, pričom IHS prognózuje ďalšie zmenšenie o 1,9 percenta v roku 2026 a pokles o 1,0 percenta v roku 2027. Bytová výstavba zostáva najproblematickejším segmentom, pričom rastúce výpožičné náklady a klesajúce stavebné povolenia poukazujú na pokračujúcu slabosť.

Na vonkajšej strane sa má export tovaru mierne oživiť – s rastom 0,6 percenta v roku 2026 a 2,0 percenta v roku 2027. Tento mierny optimizmus stojí na mzdových dohodách v priemysle orientovaných na produktivitu, na zlepšujúcich sa údajoch o príjme objednávok a na očakávaní, že rakúski exportéri môžu znovu získať časť konkurencieschopnosti. IHS však priznáva, že svetový obchod má v roku 2026 vzrásť iba o 0,2 percenta – dramatické spomalenie zo 4,4 percenta v roku 2025 –, čím exportne orientovaným firmám zostáva len malý zadný vietor.

Trh práce a verejné financie: držia sa, no len tak-tak

IHS prognózuje rast zamestnanosti 0,2 percenta v roku 2026 a 0,4 percenta v roku 2027 – pozitívny, no nedostatočný na to, aby zmysluplne narušil nezamestnanosť. Národná miera nezamestnanosti má podľa prognózy mierne stúpnuť na 7,5 percenta v roku 2026 – o jednu desatinu percentuálneho bodu nad rokom 2025 –, než sa vráti na 7,4 percenta v roku 2027. Podľa definície Eurostatu zostáva nezamestnanosť na 5,7 percenta a potom na 5,6 percenta. Rast miezd má výrazne spomaliť, z 3,6 percenta v roku 2025 na iba 2,0 percenta tento rok, čiastočne odrážajúc miernejšie výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré IHS očakáva ako dôsledok slabších hospodárskych podmienok.

Na fiskálnej strane prognózuje IHS deficit verejnej správy 4,2 percenta HDP v roku 2026 a 4,1 percenta v roku 2027 – nezmenene voči roku 2025. Lepší než očakávaný výsledok federálnych výdavkov v minulom roku o niečo zlepšuje východiskovú pozíciu, no slabnúci rast a s ním spojené zníženie daňových príjmov túto výhodu vo veľkej miere vyvažujú. Cesta Rakúska k fiskálnej udržateľnosti zostáva strednodobou výzvou, nie hroziacou krízou, no čísla nechávajú len malý priestor pre ďalšie výdavkové záväzky.

Alternatívny scenár: čo ak sa to zhorší?

Jednou z najcennejších čŕt jarnej prognózy IHS je jej výslovný alternatívny scenár – disciplinovaný pokus vyčísliť riziko poklesu, ak vojna s Iránom ďalej eskaluje. V tomto scenári dosiahnu ceny ropy a plynu vyšší vrchol a zostanú zvýšené dlhšie než v základnej čiare. Výsledok: rast HDP klesne na 0,3 percenta v roku 2026 a na 0,7 percenta v roku 2027, kým inflácia vyliezne tento rok na 3,1 percenta a v roku 2027 zostane na 2,8 percenta.

Rozdiel medzi základným a alternatívnym scenárom nie je v hlavných číslach HDP katastrofálny – no inflačný rozdiel má enormný význam pre reálne príjmy domácností, pre mzdovú dynamiku a pre politiku ECB. Inflačná miera trvalo nad 3 percentami by takmer isto prinútila ECB zvýšiť úrokové miery a sprísniť podmienky financovania práve v momente, keď firmy potrebujú úvery, aby prekonali energetický šok. Práve v tomto sekundárnom sprísňovacom efekte by sa skutočná hospodárska škoda alternatívneho scenára pocítila najakútnejšie.

Štrukturálny odkaz: kríza ako príležitosť – ak sa chopí

IHS uzatvára svoju jarnú prognózu charakteristickou výzvou rakúskym tvorcom politiky. Riziká sú skutočné a neistota je vysoká – inštitút však poznamenáva, že krízy môžu byť aj katalyzátormi. Ak sa súčasné narušenie využije ako príležitosť zrýchliť štrukturálne reformy, ktoré sa dlho odkladali – flexibilita trhu práce, zjednodušenie regulácie, investície do infraštruktúry energetickej transformácie –, Rakúsko by mohlo z tohto obdobia vyjsť s prírastkami produktivity, ktoré poskytnú rastu trvalú oporu.

Je to odkaz, ktorý nepohodlne sedí vedľa okamžitých tlakov rastúcich cien a slabnúceho dopytu. IHS však krátkodobé prognózovanie vždy rámcoval v dlhodobejšej štrukturálnej optike a táto prognóza nie je výnimkou. Otázkou nie je len to, či Rakúsko dokáže prejsť rokom 2026 nepoškodené – je to otázka, či krajina využije turbulenciu súčasného momentu na vybudovanie odolnejšieho hospodárskeho základu pre ďalšie roky.