Útoky zo siete

Útoky zo siete

Čo musia firmy urobiť na posilnenie kybernetickej bezpečnosti

Útoky zo siete

Čo musia firmy urobiť na posilnenie kybernetickej bezpečnosti

ZVEREJNENÉ 28. februára 2026

Podľa správy Tagesschau „Angriffe aus dem Netz – Was Firmen für mehr Cybersicherheit tun können,“ kybernetické útoky na nemecké firmy rastú vo frekvencii aj v rozsahu, spôsobujú masívne ekonomické škody a odhaľujú významné slabiny, najmä medzi malými a strednými podnikmi.

Len za posledný rok spôsobili kybernetické útoky nemeckej ekonomike škodu približne 200 miliárd eur, a to podľa ankety priemyselného združenia Bitkom. Útoky prichádzajú od privátnych zločineckých skupín aj od štátnych aktérov, čo poukazuje na komplexnosť a geopolitickú dimenziu krajiny hrozieb.

Žiadna firma nie je imúnna

Správa dáva jasne najavo, že žiadny podnik nie je plne chránený. Firmy rôznych veľkostí a zo všetkých odvetví už boli zasiahnuté. Ako nedávny príklad sa uvádza Deutsche Bahn, kde rozsiahly DDoS útok na niekoľko hodín dočasne narušil rezervácie lístkov, vyhľadávanie spojov a digitálne služby.

DDoS útok funguje tak, že zaplaví webovú stránku masívnym počtom simultánnych požiadaviek z tisícov zariadení a zaťaží systém, až kým sa nestane nedostupným. Ako vysvetľuje expert na kybernetickú bezpečnosť Dennis-Kenji Kipker, tieto útoky sú čoraz väčšie a ťažšie sa im predchádza. V prípade Deutsche Bahn poznamenáva, že firma reagovala rýchlo a primerane. Nie všetky organizácie však majú porovnateľné štruktúry kybernetickej bezpečnosti.

Kipker varuje, že Nemecko je „ďaleko od toho, kde by malo byť,“ najmä keď príde na ochranu kritickej infraštruktúry.

Malé a stredné firmy zaostávajú

Kým veľké korporácie majú často zavedené rámce kybernetickej bezpečnosti, mnohým malým a stredným podnikom chýbajú aj základné ochranné opatrenia. Podľa správy často chýbajú elementárne ochrany, čím firmy zostávajú vystavené.

Prezident Bitkomu Ralf Wintergerst potvrdzuje, že firmy cítia enormný tlak. Nedávna anketa ukazuje, že 80 % firiem sa obáva významných škôd alebo narušení z hybridných útokov v najbližších piatich rokoch. Hybridné útoky kombinujú kybernetické operácie s fyzickou sabotážou alebo s dezinformačnými kampaňami.

Alarmujúce je, že len jedna z desiatich firiem sa na takéto scenáre cíti dobre pripravená, kým 40 % priznáva, že nie je pripravených vôbec.

V ohrození sú energetické a finančné systémy

Najväčšie obavy firiem sa týkajú narušení dodávok energie, ktoré by mohli produkciu úplne zastaviť. Firmy sú hlboko znepokojené aj prerušeniami vo finančnom systéme – situáciami, keď sa platby nedajú spracovať, faktúry sa nedajú vyrovnať alebo sa bankové účty stanú nedostupnými.

 

Ďalšie veľké riziko sa týka zasahovania do IT a dátových systémov, čo môže firmám zabrániť v prístupe k objednávkam alebo k prevádzkovým informáciám.

Vnútorné útoky mierené na infraštruktúru, napríklad na energetické systémy, sa považujú za ešte nebezpečnejšie než vonkajšie DDoS útoky. Kým väčšie firmy môžu mať zavedené ochranné mechanizmy, mnohé menšie ich nemajú.

Základné opatrenia sa často prehliadajú

Expert na kybernetickú bezpečnosť Kipker zdôrazňuje, že príprava musí začať základnými opatreniami. Firmy by mali zabezpečiť prístupové body dvojfaktorovou autentifikáciou, pravidelne prehodnocovať prístupové práva zamestnancov a odoberať povolenia okamžite, keď zamestnanci z organizácie odídu.

Vyzdvihuje aj riziko, že kybernetické zločinecké skupiny naverbujú nespokojných bývalých zamestnancov.

Nevyhnutné sú pravidelné aktualizácie softvéru, keďže nezáplatované systémy vytvárajú bezpečnostné zraniteľnosti, ktoré sa s časom stávajú nebezpečnejšími. Rovnako dôležité sú konzistentné zálohy dát a udržiavanie jasného prehľadu o všetkých zariadeniach pripojených do firemnej siete – vrátane privátnych smartfónov, ktoré pristupujú k firemnej Wi-Fi.

Krízové plánovanie je nevyhnutné

Kipker zároveň zdôrazňuje, že 100 % kybernetická bezpečnosť neexistuje. Z tohto dôvodu musí každá firma zaviesť jasný krízový plán. Rozhodovacie procesy počas útoku musia byť vopred definované a stratégie externej komunikácie by mali byť pripravené dopredu. Kybernetické incidenty by sa nemali zakrývať. Namiesto toho sú kritické transparentnosť a štruktúrované krízové riadenie. Wintergerst porovnáva pripravenosť v kybernetickej bezpečnosti s profesionálnym športom: firmy musia na krízové scenáre pravidelne trénovať, aby pri incidentoch dokázali efektívne reagovať.

Štátni aktéri sú čoraz aktívnejší

Správa vyzdvihuje aj rastúcu rolu štátnych aktérov v kybernetických útokoch. Okrem organizovaných zločineckých skupín niektorí privátni aktéri pracujú v mene vlád, najmä na špionážne účely. Hranica medzi štátnymi a privátnymi útokmi sa čoraz viac rozmazáva.

Podľa Bitkomu sa väčšina útokov spojených so štátmi dá vystopovať do Číny alebo do Ruska. Nemecké ministerstvo vnútra tiež hlási prudký rast pokusov o destabilizáciu sabotážou a špionážou.

Pokroky v umelej inteligencii navyše znížili vstupnú bariéru pre kyberkriminalitu. Kipker poznamenáva, že kybernetickú zločineckú činnosť teraz môže vykonávať takmer každý s pomocou nástrojov AI, akými sú chatboty.

Nové pravidlá EÚ zvyšujú latku

Od decembra 2025 zaviedla nová smernica EÚ prísnejšie požiadavky pre firmy pôsobiace v Nemecku. Zahŕňajú rozšírené oznamovacie povinnosti pri bezpečnostných incidentoch a tvrdšie sankcie pri nedodržaní.

Kipker považuje smernicu za „krok v správnom smere,“ keďže núti manažment brať kybernetickú bezpečnosť vážnejšie. Pripúšťa však aj to, že zdráhanie a neistota zostávajú medzi firmami pri práci s kybernetickými rizikami široko rozšírené.

Štrukturálne obchodné riziko

Celkový odkaz správy Tagesschau je jasný: kybernetické útoky už nie sú izolovanými technickými incidentmi, ale štrukturálnym obchodným rizikom, ktoré zasahuje celú nemeckú ekonomiku. Rozsah finančných škôd, rastúca sofistikovanosť útočníkov a zapojenie štátnych aktérov – to všetko ukazuje na prostredie hrozieb, ktoré pretrvá.

Pre nemecké firmy už kybernetická bezpečnosť nie je voliteľná – je základným prvkom prevádzkovej stability a hospodárskej odolnosti.