Sektor po sektore dosahuje vojna s Iránom každý kút holandskej ekonomiky

Sektor po sektore dosahuje vojna s Iránom každý kút holandskej ekonomiky

Sektorové prognózy Rabobank z marca 2026 mapujú, ako energetický šok putuje priemyslom, stavebníctvom, dopravou, retailom, pohostinstvom, IT – a skončí na účte za energie každej domácnosti

Sektor po sektore dosahuje vojna s Iránom každý kút holandskej ekonomiky

Sektorové prognózy Rabobank z marca 2026 mapujú, ako energetický šok putuje priemyslom, stavebníctvom, dopravou, retailom, pohostinstvom, IT – a skončí na účte za energie každej domácnosti

ZVEREJNENÉ 28. mája 2026

Rámec: tri scenáre, jedna ekonomika

Podľa „Sectorprognoses maart 2026: oorlog in het Midden-Oosten raakt alle sectoren“, zverejnených Rabobank RaboResearch 13. marca 2026, vzrástla holandská ekonomika v roku 2025 o 1,9 percenta a očakávalo sa, že v roku 2026 vzrastie o 1,4 až 1,5 percenta, než vojna s Iránom kalkul zmenila. Sektorové prognózy sú postavené okolo troch scenárov, ktoré sa líšia v trvaní a v závažnosti vplyvu konfliktu na energetické trhy.

Základný scenár predpokladá krátky konflikt s dočasne a čiastočne uzavretým Hormuzským priesmykom. Ropa dosahuje v marci a v apríli priemer 86 dolárov za barel, než klesne; plyn dosahuje 52 € za MWh. Holandská inflácia (HICP) stúpa v roku 2026 na 2,6 percenta. Rast HDP prichádza na 1,4 percenta – o jednu desatinu percentuálneho bodu nižšie než predvojnové očakávanie.

Scenár 2 predpokladá úplné uzavretie priesmyku, ktoré vytlačí ropu na 110 dolárov za barel a plyn na 100 € za MWh. Tieto ceny zostávajú zvýšené až rok. Inflácia stúpa na 3,1 percenta. Rast klesá na 1,2 percenta.

Scenár 3 predpokladá zničenie kritickej saudskej a katarskej energetickej infraštruktúry, ktoré svet na roky nechá so štrukturálne menším množstvom ropy a plynu. Ropa dosahuje 150 dolárov za barel, plyn sa blíži k 125 € za MWh. Inflácia vyskočí v roku 2026 na 4,4 percenta. Rast sa zrúti na 0,6 percenta. V najextrémnejšej verzii tohto scenára prekročí priemerná cena benzínu 3 € za liter a nová energetická zmluva pre domácnosť dočasne stojí viac než 400 € mesačne.

Priemysel: v hre sú až dve miliardy eur

Výroba je sektorom najpriamejšie vystaveným vyšším cenám energií pre svoju koncentráciu plynovo náročnej produkcie: chemický priemysel, základné kovy a stavebné materiály všetky spotrebúvajú veľké objemy zemného plynu. V základnom scenári rastie priemyselná hrubá pridaná hodnota v roku 2026 o 1,6 percenta – už nižšie než 1,8 percenta, ktoré Rabobank prognózovala pred začiatkom vojny s Iránom. V scenári 2 rast klesá na 1,4 percenta. V scenári 3 klesá na iba 0,6 percenta.

Kumulatívna cena najhoršieho scenára je výrazná. V porovnaní s predvojnovou základnou projekciou môže holandský priemyselný sektor v scenári 3 za dva roky stratiť takmer 2 miliardy € hrubej pridanej hodnoty. Nie je to abstraktné modelovacie cvičenie: predstavuje to skutočné rozhodnutia o produkcii, skutočné dôsledky pre zamestnanosť a skutočný tlak na marže firiem, ktorých vstupné náklady rastú, kým ich zákazníci sa stávajú opatrnejšími.

Vnútri priemyslu identifikuje Rabobank významný rozchod medzi energeticky náročnými a vysokotechnologickými segmentmi. Energeticky náročné sektory – chemikálie, základné kovy – čelia štrukturálnym zníženiam produkcie a trvalému tlaku na marže bez ohľadu na scenár. Vysokotechnologický priemysel má naopak v roku 2026 rásť, poháňaný oživením polovodičového cyklu, pričom prínosy budú prúdiť k výrobcom strojov, k výrobcom elektroniky a k firmám kovových výrobkov.

Stavebníctvo: bývanie sa odráža, inžinierske stavby spomaľujú

Stavebný sektor priniesol v roku 2025 pozoruhodné prekvapenie: bytová a účelová výstavba vzrástla o 6,9 percenta a inžinierske stavby o 10,9 percenta – výrazne nad predchádzajúcimi prognózami Rabobank. Toto zrýchlenie poháňala zásoba skôr schválených a nedávno začatých projektov.

Obraz roka 2026 je diferencovanejší. Bytová výstavba naďalej profituje zo zásoby projektov, pričom začaté bytové projekty sa silno zotavujú. Účelová výstavba má však opäť klesnúť, keďže komerčná stavebná aktivita zostáva utlmená. Inžinierske stavby nedokážu plne udržať výnimočné tempo roka 2025, napriek primeraným rozpočtom na údržbu mostov, viaduktov, plavebných komôr a infraštruktúry – a napriek očakávanému príspevku stavebných kontraktov spojených s obranou.

Vplyv vojny s Iránom na stavebníctvo beží cez náklady na materiály, na energie a na dopravu. V základnom scenári sektor stále rastie o 0,9 percenta. V scenári 2 rast klesá na 0,6 percenta; v scenári 3 sa v podstate zastaví na 0,1 percenta. Inštalačné firmy poskytujúce služby energetického prechodu – tepelné pumpy, elektrické systémy, zatepľovanie budov – sú označené za konzistentný rastový segment vo všetkých scenároch, čo odráža štrukturálny dopyt po investíciách do energetickej efektívnosti, ktorý pretrváva bez ohľadu na geopolitické podmienky.

Doprava: Hormuzský priesmyk a cesta

Dopravný sektor je zachytený naraz medzi dvoma tlakmi. Na logistickej strane uzavretie Hormuzského priesmyku narušilo kontejnerovú lodnú dopravu, ktorá sa po skorších napätiach v Červenom mori len začínala vracať na suezskú trasu. Veľké lodné spoločnosti tieto plány teraz pozastavili. Dlhšie plavebné časy, narušenia rozvrhov a nedostatky kapacity tlačia ceny kontejnerov nahor. Letiská v Perzskom zálive vrátane letísk v Spojených arabských emirátoch a v Katare sú dočasne nedostupné alebo závažne narušené, čo zasahuje leteckú nákladnú dopravu.

Na strane cestnej dopravy vyššie ceny palív priamo zvyšujú prevádzkové náklady v sektore, ktorý už aj tak charakterizujú tenké marže. Zavedenie novej cestnej dane pre nákladné vozidlá (vrachtwagenheffing) v roku 2026 pridáva domácim prevádzkovateľom ďalší nákladový tlak. Kombinácia núti dopravné firmy prenášať náklady na zákazníkov – tam, kde to štruktúry zmlúv umožňujú –, no časový nesúlad medzi rastom cien a zmluvnými mechanizmami prenosu vytvára záťaž pre pracovný kapitál.

V základnom scenári Rabobank očakáva, že hrubá pridaná hodnota dopravy vzrastie o 0,9 percenta. V najhoršom scenári sa tento rast obráti na zmenšenie o 0,1 percenta. Pre sektor, ktorý je pre holandskú ekonomiku štrukturálne dôležitý – Holandsko je hlavnou logistickou bránou Európy –, predstavuje aj plochý rast zmysluplný podvýkon.

Retail a veľkoobchod: odolnosť s výhradami

Napriek trvalo negatívnej spotrebiteľskej dôvere holandské domácnosti naďalej utrácali – paradox, ktorý Rabobank priznáva ako indikátor základnej odolnosti domáceho dopytu. V roku 2026 má rast miezd približne 4 percentá zostať pohodlne nad základnou infláciou, čo podporuje kúpnu silu domácností. Dôchodcovia vo fondoch, ktoré prešli na nový dôchodkový systém, dostanú od jari 2026 výrazne vyššie platby, čo poskytne ďalšiu oporu spotrebiteľským výdavkom.

Pre nepotravinový retail má toto zlepšenie kúpnej sily udržať rast vo väčšine podsektorov. Nábytok a vybavenie domácnosti pokračujú v pozitívnom trende z roka 2025, podporené aktivitou na trhu s nehnuteľnosťami a normálnymi obmenovými cyklami trvanlivého tovaru. Spotrebná elektronika by mala profitovať z dopytu pred zimnými olympijskými hrami a pred futbalovým svetovým pohárom. Online retail pokračuje vo svojej štrukturálnej expanzii.

Veľkoobchod čelí priamejšiemu vystaveniu konfliktu prostredníctvom vyšších nákladov na dopravu a narušených dodávateľských sietí, no Rabobank očakáva, že to vyváži pozitívny rast na európskych a na domácich trhoch. Segment veľkoobchodu s energetickými komoditami – klasifikovaný ako špecializovaný veľkoobchod – má paradoxne v roku 2026 zaznamenať silný nominálny rast obratu práve preto, že ceny ropy a plynu sú zvýšené, po ktorom bude v roku 2027 nasledovať prudký pokles obratu, keď sa konflikt vyrieši.

V najhoršom scenári sa však príbeh kúpnej sily úplne obracia. Ak inflácia dosiahne 4,4 percenta a rast miezd zaostane, prírastky reálnych príjmov z roka 2026 sa vytratia – a retail a pohostinstvo budú čeliť spotrebiteľovi, ktorý je skutočne zovretý, nie len opatrný.

Pohostinstvo: dvojitý zásah DPH

Holandský sektor pohostinstva vstupuje do roka 2026 s nákladovou výzvou, ktorá vojne s Iránom úplne predchádza: miera DPH na ubytovanie sa 1. januára 2026 zvýšila z 9 na 21 percent, čím dramaticky zdražila pobyty v hoteloch a v dovolenkových parkoch pre spotrebiteľov a znížila schopnosť prevádzkovateľov udržať obsadenosť. Kempingy sú zo zmeny vyňaté – čo vytvára neobvyklú konkurenčnú inverziu, v ktorej cenovo nižší segment trhu ubytovania získal regulačnú výhodu nad hotelmi.

Na tomto pozadí DPH pridáva vojna s Iránom tlak nákladov na energie sektoru, ktorý CBS označuje za jednu zo štyroch najenergeticky náročnejších podnikateľských činností v Holandsku, spolu s chemikáliami, s dopravou a s poľnohospodárstvom. Kombinácia fixných nákladov na energie, rastúcich nákladov práce, šoku z DPH a geopolitickej neistoty produkuje sektor, ktorému Rabobank v základnom scenári prognózuje v roku 2026 rast pridanej hodnoty iba o 0,3 percenta – v podstate plochý. V scenári 2 je rast nulový. V scenári 3 nastáva mierne zmenšenie o 0,3 percenta.

Oživenie sektora závisí takmer úplne od rýchleho vyriešenia konfliktu na Blízkom východe, od normalizácie cien energií a od postupného prispôsobenia cestujúcich a prevádzkovateľov novému režimu DPH – kombinácia, ktorá je možná, no vyžaduje priaznivý vývoj na viacerých frontoch naraz.

IT, podnikové služby a zdravotníctvo: rôzne stupne izolácie

Informačné a komunikačné technológie Rabobank charakterizuje ako rastový motor vo všetkých scenároch – no taký, ktorý je pod tlakom. V základnom scenári sektor rastie o 1,9 percenta. V scenári 3 spomaľuje na 1,3 percenta, keď sa rozhodnutia o firemných investíciách odkladajú v reakcii na geopolitickú neistotu. Konkrétnou výzvou sektora IT je, že výrazne závisí od rozhodnutí firiem o kapitálových výdavkoch, a neistota – aj keď priamo nezasahuje vstupné náklady IT – spôsobuje, že rozhodovatelia projekty odkladajú.

Špecializované podnikové služby čelia podobnej dynamike: dopyt sa mierne zmäkčuje, trh práce uvoľňuje, keďže nástroje AI znižujú potrebu juniorných zamestnancov, a geopolitické prostredie pridáva neistotu do investičného plánovania. Podsektory bezpečnosti, úpravy zelene a čistenia v rámci širších podnikových služieb sú označené za výnimky – rastú silno, no obmedzuje ich nedostatok pracovnej sily, ktorý zasahuje 62 až 70 percent firiem v týchto segmentoch.

Zdravotníctvo stojí v analýze mimo každého iného sektora. Jeho rast sa opisuje ako vo veľkej miere izolovaný od geopolitického vývoja – každý eskalačný scenár stojí sektor iba 0,1 percentuálneho bodu rastu. Dominantnými premennými pre holandské zdravotníctvo v roku 2026 a neskôr sú politické rozhodnutia nového Jettenovho kabinetu: plánované zvýšenie spoluúčasti, škrty v starostlivosti o starších od roka 2030, posun k preventívnej medicíne a reformy toho, ako zdravotné poisťovne obstarávajú starostlivosť.

Retail a veľkoobchod: odolnosť s výhradami

Napriek trvalo negatívnej spotrebiteľskej dôvere holandské domácnosti naďalej utrácali – paradox, ktorý Rabobank priznáva ako indikátor základnej odolnosti domáceho dopytu. V roku 2026 má rast miezd približne 4 percentá zostať pohodlne nad základnou infláciou, čo podporuje kúpnu silu domácností. Dôchodcovia vo fondoch, ktoré prešli na nový dôchodkový systém, dostanú od jari 2026 výrazne vyššie platby, čo poskytne ďalšiu oporu spotrebiteľským výdavkom.

Pre nepotravinový retail má toto zlepšenie kúpnej sily udržať rast vo väčšine podsektorov. Nábytok a vybavenie domácnosti pokračujú v pozitívnom trende z roka 2025, podporené aktivitou na trhu s nehnuteľnosťami a normálnymi obmenovými cyklami trvanlivého tovaru. Spotrebná elektronika by mala profitovať z dopytu pred zimnými olympijskými hrami a pred futbalovým svetovým pohárom. Online retail pokračuje vo svojej štrukturálnej expanzii.

Veľkoobchod čelí priamejšiemu vystaveniu konfliktu prostredníctvom vyšších nákladov na dopravu a narušených dodávateľských sietí, no Rabobank očakáva, že to vyváži pozitívny rast na európskych a na domácich trhoch. Segment veľkoobchodu s energetickými komoditami – klasifikovaný ako špecializovaný veľkoobchod – má paradoxne v roku 2026 zaznamenať silný nominálny rast obratu práve preto, že ceny ropy a plynu sú zvýšené, po ktorom bude v roku 2027 nasledovať prudký pokles obratu, keď sa konflikt vyrieši.

V najhoršom scenári sa však príbeh kúpnej sily úplne obracia. Ak inflácia dosiahne 4,4 percenta a rast miezd zaostane, prírastky reálnych príjmov z roka 2026 sa vytratia – a retail a pohostinstvo budú čeliť spotrebiteľovi, ktorý je skutočne zovretý, nie len opatrný.

Pohostinstvo: dvojitý zásah DPH

Holandský sektor pohostinstva vstupuje do roka 2026 s nákladovou výzvou, ktorá vojne s Iránom úplne predchádza: miera DPH na ubytovanie sa 1. januára 2026 zvýšila z 9 na 21 percent, čím dramaticky zdražila pobyty v hoteloch a v dovolenkových parkoch pre spotrebiteľov a znížila schopnosť prevádzkovateľov udržať obsadenosť. Kempingy sú zo zmeny vyňaté – čo vytvára neobvyklú konkurenčnú inverziu, v ktorej cenovo nižší segment trhu ubytovania získal regulačnú výhodu nad hotelmi.

Na tomto pozadí DPH pridáva vojna s Iránom tlak nákladov na energie sektoru, ktorý CBS označuje za jednu zo štyroch najenergeticky náročnejších podnikateľských činností v Holandsku, spolu s chemikáliami, s dopravou a s poľnohospodárstvom. Kombinácia fixných nákladov na energie, rastúcich nákladov práce, šoku z DPH a geopolitickej neistoty produkuje sektor, ktorému Rabobank v základnom scenári prognózuje v roku 2026 rast pridanej hodnoty iba o 0,3 percenta – v podstate plochý. V scenári 2 je rast nulový. V scenári 3 nastáva mierne zmenšenie o 0,3 percenta.

Oživenie sektora závisí takmer úplne od rýchleho vyriešenia konfliktu na Blízkom východe, od normalizácie cien energií a od postupného prispôsobenia cestujúcich a prevádzkovateľov novému režimu DPH – kombinácia, ktorá je možná, no vyžaduje priaznivý vývoj na viacerých frontoch naraz.

IT, podnikové služby a zdravotníctvo: rôzne stupne izolácie

Informačné a komunikačné technológie Rabobank charakterizuje ako rastový motor vo všetkých scenároch – no taký, ktorý je pod tlakom. V základnom scenári sektor rastie o 1,9 percenta. V scenári 3 spomaľuje na 1,3 percenta, keď sa rozhodnutia o firemných investíciách odkladajú v reakcii na geopolitickú neistotu. Konkrétnou výzvou sektora IT je, že výrazne závisí od rozhodnutí firiem o kapitálových výdavkoch, a neistota – aj keď priamo nezasahuje vstupné náklady IT – spôsobuje, že rozhodovatelia projekty odkladajú.

Špecializované podnikové služby čelia podobnej dynamike: dopyt sa mierne zmäkčuje, trh práce uvoľňuje, keďže nástroje AI znižujú potrebu juniorných zamestnancov, a geopolitické prostredie pridáva neistotu do investičného plánovania. Podsektory bezpečnosti, úpravy zelene a čistenia v rámci širších podnikových služieb sú označené za výnimky – rastú silno, no obmedzuje ich nedostatok pracovnej sily, ktorý zasahuje 62 až 70 percent firiem v týchto segmentoch.

Zdravotníctvo stojí v analýze mimo každého iného sektora. Jeho rast sa opisuje ako vo veľkej miere izolovaný od geopolitického vývoja – každý eskalačný scenár stojí sektor iba 0,1 percentuálneho bodu rastu. Dominantnými premennými pre holandské zdravotníctvo v roku 2026 a neskôr sú politické rozhodnutia nového Jettenovho kabinetu: plánované zvýšenie spoluúčasti, škrty v starostlivosti o starších od roka 2030, posun k preventívnej medicíne a reformy toho, ako zdravotné poisťovne obstarávajú starostlivosť.