Švajčiarsky výhľad rastu sa zatemňuje, keď iránska kríza tvrdo zasahuje

Švajčiarsky výhľad rastu sa zatemňuje, keď iránska kríza tvrdo zasahuje

Podpriemerný rast HDP, rastúca nezamestnanosť a vyššia inflácia – Švajčiarsko sa pripravuje na náročný rok

Švajčiarsky výhľad rastu sa zatemňuje, keď iránska kríza tvrdo zasahuje

Podpriemerný rast HDP, rastúca nezamestnanosť a vyššia inflácia – Švajčiarsko sa pripravuje na náročný rok

ZVEREJNENÉ 28. júna 2026

Podľa júnovej hospodárskej prognózy švajčiarskeho Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti (SECO) za rok 2026 revidovala švajčiarska expertná skupina pre hospodárske prognózovanie svoju projekciu rastu mierne nadol a teraz očakáva rast HDP iba 0,9 percenta na rok 2026 – výrazne pod historickým priemerom –, po ktorom nasleduje umiernené oživenie na 1,6 percenta v roku 2027. Hlavnými hnacími prvkami zníženia sú kríza na Blízkom východe a jej dôsledky pre ceny energií.

1. kvartál 2026: slušný štart, no protivietry sa budujú

Švajčiarska ekonomika rástla v 1. kvartáli 2026 tempom blízkym svojmu historickému priemeru, podporená hlavne spracovateľským sektorom, kým domáci dopyt zostal utlmený. Dostupné údaje a podnikateľské prieskumy za 2. kvartál 2026 poukazujú na pokračujúci rast HDP v súčasnom kvartáli. Širší obraz sa však od vypuknutia krízy na Blízkom východe podstatne zatemnil a expertná skupina SECO finalizovala svoju revidovanú prognózu 8. júna s opatrnejšou základnou čiarou než v marcovom vydaní.

Ceny energií vynucujú revíziu nadol

S krízou na Blízkom východe prudko vzrástli ceny ropy. Expertná skupina preto zvýšila svoj technický predpoklad priemerných cien ropy v tomto a v nasledujúcom roku. Vyššie ceny energií majú podľa očakávania viesť k vyšším medzinárodným inflačným mieram a k restriktívnejšej menovej politike, najmä v európskych partnerských krajinách, a zatemňujú globálny hospodársky výhľad. Predpoklad ceny ropy na rok 2026 bol revidovaný zo 73,7 na 93,5 $ za barel ropy Brent – významný posun nahor, ktorý sa prelieva celou prognózou.

Švajčiarska inflácia sa posúva nahor – spotreba je zovretá

Aj vo Švajčiarsku sa predpokladá o niečo vyššia inflácia, než sa doteraz očakávalo – 0,6 percenta v roku 2026 aj 2027, v porovnaní s marcovou prognózou 0,4, respektíve 0,5 percenta. To potláča súkromné spotrebiteľské výdavky. Hoci švajčiarska inflácia zostáva podľa medzinárodných štandardov výnimočne nízka – svedectvo o sile franku a o energetickej skladbe krajiny –, aj mierny posun nahor stačí na zaťaženie kúpnej sily domácností v prostredí, kde mzdy rastú len umiernene.

Export pod tlakom, investície zdržanlivé

Utlmený rast globálneho dopytu zaťažuje švajčiarsku exportnú aktivitu, ktorá zároveň pôsobí ako brzda investícií. Export tovaru sa teraz prognózuje na zmenšenie o 0,7 percenta v roku 2026, čo je prudký obrat voči marcovej prognóze rastu 1,0 percenta. Rast investícií do zariadení sa znížil na iba 0,3 percenta zo 0,7 percenta. Na rok 2027 sa prognózuje oživenie, keď má export tovaru odraziť na 3,5 percenta, ako sa európsky dopyt – najmä z Nemecka – zotaví zo svojej súčasnej mäkkej fázy.

Trh práce zmäkčuje, nezamestnanosť rastie

Slabší hospodársky výkon sa odráža na trhu práce. Miera nezamestnanosti pravdepodobne dosiahne ročný priemer 3,1 percenta v roku 2026 a mierne sa vráti na 3,0 percenta v roku 2027. Obe čísla predstavujú zhoršenie voči marcovým prognózam 3,0, respektíve 2,8 percenta. Zamestnanosť v ekvivalentoch plného pracovného času má vzrásť iba o 0,5 percenta v roku 2026, než sa v roku 2027 zrýchli na 0,7 percenta, keď hospodárske oživenie získa trakciu.

Oživenie v roku 2027 závisí od Európy a od cien ropy

V dôsledku mierneho oživenia globálneho dopytu má švajčiarsky hospodársky rast v roku 2027 zrýchliť na 1,6 percenta. Európske prostredie, najmä Nemecko, sa pravdepodobne postupne zotaví zo súčasného obdobia slabosti, čo švajčiarsku ekonomiku tiež podporí. Rastúce využitie kapacít by potom malo viesť k umiernenému oživeniu investičnej dynamiky. Výhľad je teda výhľadom trpezlivosti – náročný rok 2026, po ktorom nasleduje zmysluplnejšie, hoci stále mierne oživenie.

Kľúčové riziká: Irán, tarify a finančné trhy

Ďalší priebeh krízy na Blízkom východe je neistý a nesie riziká pre globálny hospodársky vývoj. Dlhotrvajúce narušenie energetickej infraštruktúry alebo prepravných trás na Blízkom východe by mohlo viesť k silnejšiemu inflačnému tlaku na dlhšie obdobie, čo by si vyžiadalo restriktívnejšiu menovú politiku. Na fronte obchodnej politiky sa súčasný americký tarifný režim – založený na 10 percentnom príplatku – môže po 24. júli 2026 zmeniť, keď súčasná pôsobnosť bez obnovenia Kongresom vyprší. Ďalšie riziká zahŕňajú možné korekcie na finančných trhoch a trvalo vysoké globálne úrovne dlhu, pričom ktorékoľvek z nich by mohlo spustiť obnovený tlak nahor na švajčiarsky frank.

Trh práce zmäkčuje, nezamestnanosť rastie

Slabší hospodársky výkon sa odráža na trhu práce. Miera nezamestnanosti pravdepodobne dosiahne ročný priemer 3,1 percenta v roku 2026 a mierne sa vráti na 3,0 percenta v roku 2027. Obe čísla predstavujú zhoršenie voči marcovým prognózam 3,0, respektíve 2,8 percenta. Zamestnanosť v ekvivalentoch plného pracovného času má vzrásť iba o 0,5 percenta v roku 2026, než sa v roku 2027 zrýchli na 0,7 percenta, keď hospodárske oživenie získa trakciu.

Oživenie v roku 2027 závisí od Európy a od cien ropy

V dôsledku mierneho oživenia globálneho dopytu má švajčiarsky hospodársky rast v roku 2027 zrýchliť na 1,6 percenta. Európske prostredie, najmä Nemecko, sa pravdepodobne postupne zotaví zo súčasného obdobia slabosti, čo švajčiarsku ekonomiku tiež podporí. Rastúce využitie kapacít by potom malo viesť k umiernenému oživeniu investičnej dynamiky. Výhľad je teda výhľadom trpezlivosti – náročný rok 2026, po ktorom nasleduje zmysluplnejšie, hoci stále mierne oživenie.

Kľúčové riziká: Irán, tarify a finančné trhy

Ďalší priebeh krízy na Blízkom východe je neistý a nesie riziká pre globálny hospodársky vývoj. Dlhotrvajúce narušenie energetickej infraštruktúry alebo prepravných trás na Blízkom východe by mohlo viesť k silnejšiemu inflačnému tlaku na dlhšie obdobie, čo by si vyžiadalo restriktívnejšiu menovú politiku. Na fronte obchodnej politiky sa súčasný americký tarifný režim – založený na 10 percentnom príplatku – môže po 24. júli 2026 zmeniť, keď súčasná pôsobnosť bez obnovenia Kongresom vyprší. Ďalšie riziká zahŕňajú možné korekcie na finančných trhoch a trvalo vysoké globálne úrovne dlhu, pričom ktorékoľvek z nich by mohlo spustiť obnovený tlak nahor na švajčiarsky frank.