„Oživenie dostalo úder“ – švédska podnikateľská obec sčítava náklady vojny na Blízkom východe

„Oživenie dostalo úder“ – švédska podnikateľská obec sčítava náklady vojny na Blízkom východe

Hlavný ekonóm Konfederácie švédskych podnikov Sven-Olov Daunfeldt varuje pred odkladanými investíciami, pred opatrnými domácnosťami a pred štrukturálnym problémom, ktorý žiadne zastavenie bojov nevyrieši

„Oživenie dostalo úder“ – švédska podnikateľská obec sčítava náklady vojny na Blízkom východe

Hlavný ekonóm Konfederácie švédskych podnikov Sven-Olov Daunfeldt varuje pred odkladanými investíciami, pred opatrnými domácnosťami a pred štrukturálnym problémom, ktorý žiadne zastavenie bojov nevyrieši

ZVEREJNENÉ 28. mája 2026

Oživenie, ktoré stratilo pevnú zem

Podľa „Återhämtningen har fått sig en törn“, zverejneného organizáciou Svenskt Näringsliv — švédskou Konfederáciou podnikov — 18. mája 2026, bolo dlho očakávané hospodárske oživenie krajiny vyhodené z kurzu. Vojna s Iránom narušila dodávky energií, vytvorila nové poruchy v dodávateľských sieťach a zhoršila už aj tak neisté obchodné prostredie formované pokračujúcimi posunmi v globálnej obchodnej politike a rastúcim čínskym konkurenčným tlakom. V podnikateľskom paneli organizácie sa očakávania predajov, investícií a zamestnanosti opäť otočili nadol – čím sa obrátil trend, ktorý sa budoval počas veľkej časti roka 2025.

Celkový obraz je podľa hlavného ekonóma Svena-Olova Daunfeldta obrazom prerušeného, nie obráteného oživenia. Rast HDP má podľa očakávania stále dosiahnuť 2,3 percenta v roku 2026 a 2,9 percenta v roku 2027 – čísla, ktoré by, ak by sa naplnili, predstavovali zmysluplné zrýchlenie voči posledným rokom. Tie čísla však stoja na predpoklade, že konflikt na Blízkom východe zostane obmedzený v trvaní aj v intenzite. Čím ďalej sa rozťahuje, tým vážnejšie budú pre Švédsko dôsledky.

Investície odložené, domácnosti zadržané

Mechanizmus, ktorým geopolitický šok zasahuje švédsku ekonomiku, je známy z predchádzajúcich epizód zvýšenej neistoty: firmy odkladajú rozhodnutia o kapitálových výdavkoch, kým sa prostredie nevyjasní, a domácnosti znižujú spotrebu a zvyšujú úspory ako opatrenie proti neistému výhľadu príjmov. Oba kanály sú teraz vo Švédsku aktívne naraz.

Daunfeldt je o tejto dynamike priamy. Neistota vo vonkajšom prostredí spôsobuje, že firmy odkladajú investičné záväzky, a domácnosti sa pri výdavkoch zdržiavajú. Praktické dôsledky – menej nových fabrických inštalácií, menej rekonštrukcií, menej veľkých spotrebiteľských nákupov – sa v údajoch o výstupe objavia s oneskorením, no dôkazy z prieskumu podnikateľského panelu robia smer pohybu jasným. To, čo bolo budujúcou sa vlnou investičnej dôvery, ustúpilo.

Narušené dodávateľské siete pridávajú druhú vrstvu tlaku. Problémy dodávateľských sietí zvyšujú vstupné náklady, predlžujú dodacie lehoty a vytvárajú plánovaciu neistotu, ktorá je obzvlášť škodlivá pre výrobné firmy s modelmi produkcie just-in-time. Tieto efekty sa už objavujú v častiach švédskej priemyselnej základne, kde oživenie v knihách objednávok, viditeľné skôr v roku, teraz naráža na logistické trenie, ktorému pred vypuknutím konfliktu nečelilo.

Otázka inflácie a dilema Riksbanky

Ceny ropy prudko vzrástli a ceny energií všeobecnejšie sa zvýšili. Otázka, ktorá zamestnáva Daunfeldta – a tým aj švédskych tvorcov menovej politiky –, je, či tieto cenové tlaky zostanú obmedzené na energetický komplex, alebo či sa rozšíria do iných častí ekonomiky a vyvolajú širšiu inflačnú spirálu.

Forwardové trhy v súčasnosti naznačujú pokles cien ropy, čo naznačuje, že obchodníci očakávajú zmiernenie intenzity konfliktu. Je to povzbudivý signál. Ak sa ukáže ako správny, Daunfeldt verí, že inflačný vplyv súčasnej epizódy bude pravdepodobne menší než vplyv ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 – porovnanie, ktoré zarezonuje u každého, kto sledoval hospodársku trajektóriu Švédska za posledné štyri roky. V takom scenári by švédska Riksbanka najprijateľnejšie čakala, než by robila zmeny v menovej politike.

Neistota okolo tohto hodnotenia je však podľa Daunfeldtovho priznania značná. Ak sa vojna na Blízkom východe pretiahne, rast cien energií by sa prefiltroval do nákladov na dopravu, do produkcie potravín a do priemyselných vstupov – sekvencia, ktorá by mohla vygenerovať druhotné efekty na mzdy a na širšie spotrebiteľské ceny. V takom scenári by sa zvýšenie mier Riksbankou stalo pravdepodobnejším a kombinovaný efekt geopolitického šoku a menového sprísňovania by už aj tak krehké oživenie urobil zmysluplne ťažšie udržateľným.

Trh práce: zarputilo vysoká nezamestnanosť

Švédsky trh práce je naďalej zdrojom obáv, ktoré pretrvávajú nezávisle od súčasnej geopolitickej turbulencie. Konfederácia podnikov prognózuje mieru nezamestnanosti 8,5 percenta v roku 2026 – podľa každého súčasného nordického štandardu vysokú úroveň – klesajúcu len mierne na 8,0 percenta v roku 2027.

Rozhodujúce je, že Daunfeldt tento problém rámcuje ako štrukturálny, nie cyklický. Zvýšená miera nezamestnanosti nie je primárne dôsledkom slabého dopytu ani súčasných geopolitických narušení – odráža dlhodobejšie nesúlady na švédskom trhu práce medzi zručnosťami, ktoré firmy potrebujú, a tými, ktoré dostupná pracovná sila má. Toto rozlíšenie má pre politiku enormný význam: cyklickú nezamestnanosť sa dá riešiť menovým a fiskálnym stimulom, no štrukturálna nezamestnanosť si vyžaduje reformy vzdelávania, odborného výcviku, integrácie prisťahovalcov a regulačného rámca upravujúceho zamestnávanie.

Paradox, ktorý Daunfeldt vyzdvihuje, je sám o sebe nápadný. Napriek miere nezamestnanosti 8,5 percenta – ktorá implikuje veľkú zásobu uchádzačov o prácu – firmy stále hlásia, že získavanie talentov a dostupnosť zručností sú ich hlavnými prekážkami rastu. Švédsko má v skutočnosti na svojom trhu práce súčasne nedostatky aj prebytky: priveľa pracovníkov s nesprávnymi kvalifikáciami a primálo s tými správnymi.

Čína a obchodná politika: zosilňujúci tlak

Konflikt na Blízkom východe nie je jediným vonkajším tlakom formujúcim švédsky hospodársky výhľad. Správa Konfederácie vyzdvihuje aj rastúci čínsky konkurenčný tlak vo svetovom obchode a pokračujúcu neistotu v globálnej obchodnej politike – odkaz na nevyriešené napätia okolo amerických tarifných režimov, ktoré sú od roku 2025 trvalým rizikom v pozadí.

Rastúca váha Číny na globálnych obchodných trhoch vytvára konkurenčný tlak na švédskych priemyselných exportérov na tretích trhoch – najmä v Ázii, v Afrike a v častiach Európy, kde čínski výrobcovia čoraz viac súťažia cenou a čoraz viac aj kvalitou a technológiou. Je to štrukturálny posun, nie cyklický, a neobracia sa, keď sa geopolitické podmienky normalizujú. Švédske firmy súťažiace v strojárstve, v dopravných prostriedkoch a v priemyselnom tovare prechádzajú trhom, ktorý sa stáva konkurenčnejším práve v momente, keď je ich vlastná nákladová báza pod tlakom cien energií a narušení dodávateľských sietí.

Americká tarifná situácia pridáva ďalšiu vrstvu politickej neistoty. Akákoľvek ďalšia eskalácia obchodných obmedzení – alebo nečakané odstránenie existujúcich – by zasiahla prístup švédskych exportérov na kľúčové trhy a zmenila konkurenčnú krajinu spôsobmi, ktoré sa dajú ťažko predvídať alebo zabezpečiť.

Štrukturálna diagnóza: čo vojna nedokáže opraviť

Jedným z najdôležitejších argumentov v Daunfeldtovej analýze je rozlíšenie medzi cyklickým narušením spôsobeným vojnou s Iránom a štrukturálnymi slabosťami švédskej ekonomiky, ktoré konfliktu predchádzajú a pretrvajú aj po jeho skončení. Rast Švédska je podľa hlavného ekonóma už dlhšie obdobie slabý – vzorec, ktorý sa nedá vysvetliť žiadnym jediným šokom, ale odráža hlbšie problémy produkčnej kapacity a inštitucionálneho rámca ekonomiky.

Zoznam štrukturálnych reforiem, po ktorých Daunfeldt volá, je podstatný: zmeny vo viacerých oblastiach politiky vrátane – na základe širšieho kontextu advokácie Konfederácie – regulácie trhu práce, rozvoja zručností, bytovej výstavby, investícií do infraštruktúry a regulačnej záťaže firiem. Nie sú to zmeny, ktoré by mohlo nahradiť zastavenie bojov na Blízkom východe, oživenie cien ropy alebo obdobie priaznivej menovej politiky. Vyžadujú si zámerné politické rozhodnutia a vytrvalé zavádzanie.

Zatiaľ zvládnuteľné – no okno môže byť úzke

Májové hodnotenie Konfederácie podnikov za rok 2026 v konečnom dôsledku stojí na podmienenej základnej čiare: efekty geopolitickej neistoty sa majú podľa očakávania dať zvládnuť, no len vtedy, ak sa vojna nepretiahne. Projekcie rastu 2,3 a 2,9 percenta na roky 2026 a 2027 sú v kontexte nedávnej hospodárskej histórie Švédska zmysluplné – predstavujú skutočné oživenie, nie stagnáciu. Dosiahnuteľné sú však len v scenári, kde sa súčasné narušenie ukáže ako dočasné.

Ak sa konflikt rozťahne, Daunfeldt výslovne hovorí, že riziká pre švédsku ekonomiku sa stávajú výrazne vážnejšími. Cenové tlaky z dodávateľských sietí by sa rozšírili. Investície by sa odkladali ďalej. Riksbanka by čelila ťažšej voľbe. A štrukturálne problémy – nesúlady v nezamestnanosti, slabosť produktivity, konkurenčný tlak z Číny – by sa naďalej hromadili bez ohľadu na to, čo sa deje v Perzskom zálive.

Oživenie, ako to Daunfeldt hovorí, dostalo úder. Či sa opäť postaví, závisí od udalostí, ktoré nie sú v rukách Švédska.