Norsko: prosperujúce, no vyzvané – OECD volá po hlbších štrukturálnych reformách

Norsko: prosperujúce, no vyzvané – OECD volá po hlbších štrukturálnych reformách

Pomalý rast, pretrvávajúca inflácia a štátny investičný fond, ktorý zakrýva rozpočtové tlaky, testujú dlhodobú odolnosť Norska

ZVEREJNENÉ 28. júna 2026

Podľa hospodárskeho prieskumu OECD pre Norsko za rok 2026, zverejneného 17. júna 2026, zostáva Norsko jednou z najprosperujúcejších a najrovnejších ekonomík sveta – čelí však neobvykle vysokej sade výziev, ktoré si vyžadujú odvážne politické konanie. Rast je pomalý, inflácia zostáva trvalo nad 2 percentným cieľom a štátny investičný fond kryje čoraz väčší podiel rozpočtových deficitov. Hoci dynamika opäť naberá, výzvy sú neobvykle vysoké.

Modelová ekonomika s rastúcim napätím

Norské makroekonomické základy sú podľa každého medzinárodného meradla silné – nízky verejný dlh, vysoká zamestnanosť, dobre fungujúca centrálna banka a jeden z najväčších štátnych investičných fondov sveta. Prieskum OECD za rok 2026 však jasne hovorí, že tieto silné stránky môžu aj zakrývať základné zraniteľnosti. Norsko zostáva medzi najprosperujúcejšími a najrovnejšími ekonomikami sveta, podopreté zdravým makroekonomickým riadením a vysoko kvalifikovanou pracovnou silou. Správa však varuje, že rastúce spoliehanie sa na príjmy z ropného fondu na krytie neropných rozpočtových deficitov je trend, ktorý treba riešiť disciplinovanejším strednodobým plánovaním výdavkov.

Menová politika musí zostať prísna, kým sa inflácia neskrotí

OECD je na fronte menovej politiky jednoznačná: miery musia zostať restriktívne. Menová politika by mala zostať restriktívna, kým sa inflácia trvalo neukotví pri cieli. Rámec menovej politiky, najmä inflačné cielenie a nezávislosť centrálnej banky, funguje dobre a mal by zostať široko nezmenený. Toto schválenie prístupu Norges Bank prichádza v čase, keď centrálna banka už v máji 2026 zvýšila politickú mieru na 4,25 percenta a signalizovala ďalšie sprísňovanie – postoj, ktorý OECD výslovne podporuje vzhľadom na pretrvávanie nadcielovej inflácie poháňanej vysokým rastom miezd a globálnymi tlakmi cien komodít.

Fiskálna politika by sa mala posunúť z expanzívnej na kontrakčnú

Jedno z najostrejších odporúčaní OECD sa týka fiskálnej politiky. Norský fiskálny postoj bol v posledných rokoch expanzívny – podporený silnými ropnými príjmami a relatívne voľným uplatňovaním fiskálneho pravidla. OECD argumentuje, že to treba zmeniť. Fiskálny postoj je expanzívny. Mal by sa stať kontrakčným na podporu menovej politiky. Doplnenie existujúceho fiskálneho rámca strednodobým plánom výdavkov by pomohlo znížiť výdavkové tlaky, udržať neropný deficit pod kontrolou a zachovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií, keď ropné príjmy nakoniec klesnú.

Produktivita: slabé miesto Norska

Napriek svojej vysokej životnej úrovni Norsko za posledné desaťročie v raste produktivity podvýkonalo – zistenie, ktoré sedí v srdci agendy štrukturálnych reforiem OECD. Hoci je Norsko jednou z najproduktívnejších krajín OECD, rast produktivity bol za posledné desaťročie slabý. Správa identifikuje regulačnú záťaž, nesúlady na trhu práce a slabiny v základnom vzdelávaní ako kľúčových prispievateľov. Znižovanie administratívnej a regulačnej záťaže pre startupy, posilňovanie regulačných prehľadov a zefektívnenie insolvenčných režimov by podnietilo inovácie a konkurenčnú dynamiku v neropnej ekonomike.

Na vybudovanie základov rastu je potrebná reforma vzdelávania

OECD venuje celú tematickú kapitolu základným zručnostiam – čítaniu, matematike a kritickému mysleniu na primárnej a nižšej sekundárnej úrovni –, kde je norský výkon v medzinárodných hodnoteniach voči príjmovej úrovni krajiny podpriemerný. Zvyšovanie kvality vyučovania a zefektívnenie učebných plánov pomôžu zlepšiť výkon primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania. Spojenie s ekonomikou je priame: lepšie základné zručnosti znamenajú prispôsobivejšiu pracovnú silu, menšie nesúlady zručností a silnejšiu dlhodobú produktivitu – a všetko to bude Norsko potrebovať, keď bude prechádzať postupným odklonom od rastu vedeného ropou.

Globálne hodnotové reťazce: odolnosť si vyžaduje investície

Druhá tematická kapitola sa sústreďuje na integráciu Norska do globálnych hodnotových reťazcov – oblasť, kde sa vystavenie krajiny geopolitickému narušeniu stalo po iránskom konflikte a pri pokračujúcej neistote obchodnej politiky zo strany Spojených štátov výraznejším. Ďalšie prehlbovanie obchodných vzťahov, zlepšovanie riadenia rizík a udržiavanie dostatočných zásob nevyhnutného tovaru pomôžu zmierniť riziko narušení globálnych hodnotových reťazcov. Relatívne obmedzené priame vystavenie Norska americkým tarifám – vzhľadom na štruktúru jeho exportu – poskytlo určitú izoláciu, no širšie narušenie energetických a komoditných trhov zostáva významným kanálom zraniteľnosti.

Trh práce: napätý, no nesúlady sú vysoké a rastú

Trh práce je napätý a rast miezd robustný, kým nedostatky pracovnej sily a nesúlady pracovných miest sú vysoké a rastú. OECD poukazuje na odborné vzdelávanie a výcvik ako na kľúčovú páku na riešenie oboch problémov naraz – na zlepšovanie relevancie zručností voči potrebám zamestnávateľov a na uvoľňovanie úzkych hrdiel v sektoroch čeliacich akútnym nedostatkom. Znižovanie zdanenia práce a reforma invalidného systému sa tiež vyzdvihujú ako opatrenia, ktoré by mohli zdvihnúť účasť na trhu práce, najmä medzi skupinami, ktoré sú v súčasnosti na okraji pracovnej sily.