Blízkovýchodný šok nezasahuje svet rovnomerne – a ďalšia inflačná vlna sa len začína

Blízkovýchodný šok nezasahuje svet rovnomerne – a ďalšia inflačná vlna sa len začína

Týždenná hospodárska analýza Mizuho Research Institute identifikuje krajiny najzraniteľnejšie voči cenovému šoku energií z vojny s Iránom, dokumentuje 54 percentný mesačný skok cien močovinových hnojív a zisťuje, že japonské firmy sú na zvyšovanie cien pripravené oveľa viac než v roku 2022

Blízkovýchodný šok nezasahuje svet rovnomerne – a ďalšia inflačná vlna sa len začína

Týždenná hospodárska analýza Mizuho Research Institute identifikuje krajiny najzraniteľnejšie voči cenovému šoku energií z vojny s Iránom, dokumentuje 54 percentný mesačný skok cien močovinových hnojív a zisťuje, že japonské firmy sú na zvyšovanie cien pripravené oveľa viac než v roku 2022

ZVEREJNENÉ 28. mája 2026

Tri scenáre MMF – a čo im uniká

Podľa „みずほ経済ウィークリー 4月22日 ～中東ショックの悪影響は脆弱国に集中～“, zverejnenej Mizuho Research Institute 22. apríla 2026, štruktúroval MMF svoje hodnotenie globálneho vplyvu vojny s Iránom okolo troch scenárov. Referenčný scenár (早期収束) – ekvivalent základnej čiary MMF – predpokladá rýchle vyriešenie konfliktu a prognózuje globálny rast HDP v roku 2026 na +3,1 percenta, čo je mierna revízia nadol voči januárovej prognóze +3,3 percenta. Bez konfliktu na Blízkom východe by podľa odhadu MMF globálny rast dosiahol +3,4 percenta – čo znamená, že konflikt svet v tomto scenári stál približne 0,3 percentuálneho bodu rastu.

Nepriaznivý scenár (長期化) predpokladá dlhotrvajúci konflikt, pričom globálny rast klesá do pásma vyšších 2 percent. Závažný scenár (激化) predpokladá zosilnenie, pričom rast klesá hlbšie do pásma 2 percent a oživenie je pomalé a plytké. Hodnotenie práce MMF od Mizuho je vyhrotené: prognostické hodnoty MMF môžu byť trochu optimistické, pretože plne nezahŕňajú potenciál narušenia dodávok. Referenčný prípad je inými slovami možno najlepším prípadom prezlečeným za základnú čiaru.

Nerovnomerné rozdelenie: hlavnú ťarchu nesú zraniteľné krajiny

Najdôležitejšie analytické zistenie týždenníka z 22. apríla sa týka geografického a štrukturálneho rozdelenia vplyvu šoku. Vlastná analýza regionálnych údajov MMF od Mizuho odhaľuje vzorec extrémnej koncentrácie: krajiny zažívajúce najväčšie nepriaznivé efekty sú tie v troch konkrétnych kategóriách – samotná konfliktná zóna (Blízky východ), nízkopríjmové rozvojové krajiny (najmä subsaharská Afrika) a rozvíjajúce sa trhové ekonomiky dovážajúce energie.

Pre tieto skupiny zraniteľných krajín implikuje už samotný scenár rýchleho vyriešenia zhoršenie rastu výrazne väčšie než globálny priemer. V scenári dlhotrvajúceho konfliktu je tlak nadol na tieto ekonomiky závažný – výrazne prevyšuje to, čo implikuje globálne hlavné číslo rastu 2 percent. Subsaharská Afrika, ktorá silno závisí od dovážaných hnojív (ktorých veľký podiel prechádza Hormuzským priesmykom), čelí naraz priamemu kanálu cien energií aj kanálu cien potravín.

Naopak, veľké vyspelé ekonomiky – Spojené štáty, Európska únia, Japonsko – zažívajú relatívne udržané vplyvy aj v nepriaznivých scenároch. Ich diverzifikácia dodávok energie, finančné nárazníky a schopnosť zaviesť politické reakcie poskytujú izoláciu, akú nízkopríjmové krajiny jednoducho nemajú. Hlavné číslo globálneho rastu, ako Mizuho pozoruje, podhodnocuje závažnosť toho, čo sa deje v najvystavenejších ekonomikách, a zároveň nadhodnocuje odolnosť krajín, ktoré najväčšiu škodu v skutočnosti nesú.

Šok hnojív: močovina o 54 percent vyššie za jeden mesiac

Druhá veľká analytická téma týždenníka z 22. apríla sa týka šoku, ktorý dostal menej globálnej pozornosti než ceny ropy a plynu, no pre dynamiku spotrebiteľských cien sa môže ukázať rovnako závažným: cien hnojív. Podľa údajov Svetovej banky vzrástol index cien hnojív v marci 2026 medzimesačne o 26 percent – veľmi veľký jednomesačný rast. V tomto agregáte vyskočili ceny močoviny medzimesačne o 54 percent – dramatický výskok priamo spojený s narušením Hormuzského priesmyku.

Mechanizmus je priamočiary. Približne 20 až 30 percent globálneho exportu hnojív – a konkrétne približne 35 percent globálneho exportu močoviny – prechádza Hormuzským priesmykom. Saudská Arábia a Katar patria medzi najväčších svetových exportérov močoviny. Keď je priesmyk narušený, dodávky močoviny sa prudko zmenšia a ceny okamžite reagujú. Hodnota z marca 2026 síce ešte nedosahuje vrcholy z rokov 2021 – 2022 počas obdobia ukrajinského konfliktu, no je už významná a ďalej vzrastie, ak priesmyk zostane obmedzený.

Dôsledky pre spotrebiteľské ceny prichádzajú s oneskorením, no sú podstatné. Mizuho dokumentuje časovú os prenosu z obdobia rusko-ukrajinského konfliktu: CPI potravín dosiahol vrchol v Spojených štátoch približne šesť mesiacov po cenovom šoku hnojív, v eurozóne približne trinásť mesiacov po ňom a v Japonsku približne devätnásť mesiacov po ňom. Japonský vrcholový rast CPI potravín bol v rozsahu menší než v USA a v Európe, no vplyv trval dlhšie. Pri aplikácii na súčasný šok táto časová os implikuje, že výskok cien hnojív z marca 2026 sa začne ukazovať v americkom CPI potravín okolo septembra 2026, v CPI potravín eurozóny okolo apríla 2027 a v japonskom CPI potravín okolo októbra 2027.

Japonsko: firmy sú pripravené zvyšovať ceny rýchlejšie než v roku 2022

Jedno z najviac japonsky špecifických zistení týždenníka z 22. apríla sa týka ochoty a rýchlosti japonských firiem prenášať rast nákladov na zákazníkov. Údaje z aprílového prieskumu Tokyo Shoko Research za rok 2026 medzi 2 837 firmami poskytujú výrazné porovnanie s tým istým prieskumom vykonaným v apríli 2022 – v období po cenovom šoku energií z rusko-ukrajinskej vojny.

V roku 2022 hlásilo približne 30 percent japonských firiem, že rast nákladov dokázali preniesť na svojich zákazníkov. V apríli 2026 hlási viac než 60 percent, že náklady už prenášajú alebo tak urobia v priebehu troch mesiacov. Zlepšenie je dramatické: kultúra vstrebávania nákladov, ktorá japonské firemné správanie charakterizovala počas predchádzajúcich inflačných epizód, čiastočne ustúpila proaktívnejšiemu cenotvornému postoju.

Dôsledky cien ropy pre náklady japonského podnikania sú závažné. Ak ceny ropy zostanú nad 100 $ za barel, 58,4 percenta japonských firiem očakáva, že ich náklady vzrastú o 20 percent alebo viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Podľa odvetví čelia najväčšiemu podielu firiem očakávajúcich rast nákladov o 20 a viac percent stavebníctvo (70,7 percenta) a doprava (68,0 percenta). Sú to kapitálovo náročné podniky závislé od palív, ktoré sa od pohybov cien energií nedokážu ľahko izolovať.

Politickým dôsledkom – konzistentným s aprílovou výhľadovou správou Bank of Japan – je, že inflačný prenos zo súčasného šoku bude rýchlejší a širší než počas epizódy roka 2022, práve preto, že sa firemné cenotvorné správanie zmenilo. Obava BOJ o inflačné riziko nahor je zakotvená presne v tejto dynamike.

Šok hnojív: močovina o 54 percent vyššie za jeden mesiac

Druhá veľká analytická téma týždenníka z 22. apríla sa týka šoku, ktorý dostal menej globálnej pozornosti než ceny ropy a plynu, no pre dynamiku spotrebiteľských cien sa môže ukázať rovnako závažným: cien hnojív. Podľa údajov Svetovej banky vzrástol index cien hnojív v marci 2026 medzimesačne o 26 percent – veľmi veľký jednomesačný rast. V tomto agregáte vyskočili ceny močoviny medzimesačne o 54 percent – dramatický výskok priamo spojený s narušením Hormuzského priesmyku.

Mechanizmus je priamočiary. Približne 20 až 30 percent globálneho exportu hnojív – a konkrétne približne 35 percent globálneho exportu močoviny – prechádza Hormuzským priesmykom. Saudská Arábia a Katar patria medzi najväčších svetových exportérov močoviny. Keď je priesmyk narušený, dodávky močoviny sa prudko zmenšia a ceny okamžite reagujú. Hodnota z marca 2026 síce ešte nedosahuje vrcholy z rokov 2021 – 2022 počas obdobia ukrajinského konfliktu, no je už významná a ďalej vzrastie, ak priesmyk zostane obmedzený.

Dôsledky pre spotrebiteľské ceny prichádzajú s oneskorením, no sú podstatné. Mizuho dokumentuje časovú os prenosu z obdobia rusko-ukrajinského konfliktu: CPI potravín dosiahol vrchol v Spojených štátoch približne šesť mesiacov po cenovom šoku hnojív, v eurozóne približne trinásť mesiacov po ňom a v Japonsku približne devätnásť mesiacov po ňom. Japonský vrcholový rast CPI potravín bol v rozsahu menší než v USA a v Európe, no vplyv trval dlhšie. Pri aplikácii na súčasný šok táto časová os implikuje, že výskok cien hnojív z marca 2026 sa začne ukazovať v americkom CPI potravín okolo septembra 2026, v CPI potravín eurozóny okolo apríla 2027 a v japonskom CPI potravín okolo októbra 2027.

Japonský prichádzajúci turizmus: návštevníci z Blízkeho východu o 30 percent nižšie

Vojna s Iránom dosahuje na Japonsko jedným kanálom, ktorý dostáva menej analytickej pozornosti než ceny energií: prichádzajúcim turizmom. Údaje z marca 2026 ukazujú, že celkové počty návštevníkov zo zahraničia sa držali relatívne dobre – príchody z Taiwanu a z ďalších ázijských trhov vyvážili poklesy z Číny. Blízkovýchodná zložka však klesla o približne 30 percent, keďže zrušenia letových trás a regionálne bezpečnostné obavy dramaticky znížili prichádzajúce cestovanie z krajín regiónu Perzského zálivu.

Blízkovýchodní turisti nie sú veľkým podielom celkových japonských prichádzajúcich príchodov, no sú neproporčne vysoko utrácajúcim segmentom. 30 percentný pokles príchodov preto implikuje proporčne väčšie zníženie prichádzajúcich spotrebiteľských výdavkov. Mizuho to označuje za faktor, ktorý bude japonské príjmy z prichádzajúceho turizmu zaťažovať dovtedy, kým konflikt bude pokračovať a kým letové trasy do Perzského zálivu a z neho zostanú zrušené alebo obmedzené.

Širší obraz japonského prichádzajúceho turizmu je obrazom postupnej normalizácie z popandemického oživenia, komplikovanej blízkovýchodným narušením. Štrukturálna sila Japonska ako turistickej destinácie – kurzová konkurencieschopnosť, kultúrna atraktívnosť, zlepšujúca sa dopravná infraštruktúra – zostáva neporušená. Konflikt v Perzskom zálive však z trhu dočasne odstránil jeden z najviac utrácajúcich turistických segmentov.

Ázia: cykly znižovania mier sa pozastavujú, keď riziko stagflácie rastie

Pokrytie ázijskej menovej politiky v týždenníku z 22. apríla dokumentuje významný regionálny posun: vo väčšine veľkých ázijských centrálnych bánk sa cykly znižovania mier, ktoré začali v rokoch 2024 a 2025, pozastavujú alebo končia. Korea a India miery nechali nezmenené. Singapur sa posunul k miernemu sprísneniu menových podmienok. Hodnotenie Mizuho je, že centrálne banky v celej Ázii sú teraz zachytené v tom istom zovretí, aké výhľadová správa Bank of Japan identifikovala pre Japonsko: inflačné riziká rastú (z cien energií a teraz z cien hnojív), kým rastové riziká rastú tiež (z toho istého energetického šoku zasahujúceho firemnú ziskovosť a spotrebiteľské výdavky).

Tento súčasný tlak nahor na infláciu a nadol na rast – klasická definícia stagflačného rizika – necháva ázijským centrálnym bankám obmedzené možnosti. Znižovanie mier by rast podporilo, no riskovalo by zrýchlenie inflačného prenosu presne v momente, keď sa firemné cenotvorné správanie stáva agresívnejším. Zvyšovanie mier by infláciu potlačilo, no mohlo by krehký rast prevrátiť do zmenšovania. Výsledkom podľa projekcie Mizuho je, že väčšina ázijských centrálnych bánk nechá miery nezmenené a bude monitorovať, ako sa dvojité tlaky vyvíjajú – politika ostražitej trpezlivosti, ktorá zrkadlí vlastný výslovne podmienený postoj Bank of Japan.

Problém agregácie: prečo môžu globálne titulky zavádzať

Týždenník z 22. apríla sa uzatvára pozorovaním, ktoré prechádza všetkými jeho krajinnými analýzami: agregácia vplyvu blízkovýchodného šoku do titulkov o globálnom raste systematicky nesprávne zobrazuje rozdelenie škody. Zníženie globálneho rastu HDP o 0,3 percentuálneho bodu v scenári rýchleho vyriešenia znie zvládnuteľne. Rozložené na subsaharskú Afriku, na nízkopríjmové ekonomiky Ázie dovážajúce energie, na konkrétne odvetvia vo veľkých ekonomikách najviac vystavené rastu nákladov na energie a na hnojivá je obraz výrazne závažnejší.

Dodatočné pozorovanie Mizuho o dodávateľských sieťach vzácnych zemín – zdokumentované v prílohe k hlavnej správe – tento bod o agregácii rozširuje ďalej. Ak by čínske exportné obmedzenia vzácnych zemín spôsobili 80 percentné zníženie dovozu vzácnych zemín do veľkých priemyselných ekonomík, vplyvy na HDP by sa pohybovali od 0,5 do 1,8 percentuálneho bodu pre krajiny, kde je substitúcia náročná, v porovnaní s menej než 0,01 percentuálneho bodu tam, kde sú dodávateľské siete odolné. Rozdiel medzi vplyvom na HDP 1,8 percenta a 0,01 percenta z toho istého fyzického narušenia je úplne funkciou odolnosti dodávateľských sietí – a táto odolnosť je v globálnej ekonomike rozdelená veľmi nerovnomerne.

Blízkovýchodný šok, šok hnojív, riziko vzácnych zemín: ani jeden z nich nie je v agregátnom zmysle globálnym príbehom. Sú to príbehy o tom, ktoré krajiny, ktoré odvetvia a ktoré firmy sú vystavené – a ktoré nie. Prínosom týždenníka z 22. apríla je, že toto rozdelenie pomenúva s analytickou presnosťou namiesto utešujúceho priemeru.