Belgický problém štrukturálneho deficitu sa prehlbuje, keď energetický šok zasiahol rast

Belgický problém štrukturálneho deficitu sa prehlbuje, keď energetický šok zasiahol rast

Správa Európskej komisie o krajine za rok 2026 označuje trvalo vysoké deficity a dlh, aj keď sa bezprostredná energetická kríza ukazuje zvládnuteľnejšou, než sa obávalo

Belgický problém štrukturálneho deficitu sa prehlbuje, keď energetický šok zasiahol rast

Správa Európskej komisie o krajine za rok 2026 označuje trvalo vysoké deficity a dlh, aj keď sa bezprostredná energetická kríza ukazuje zvládnuteľnejšou, než sa obávalo

ZVEREJNENÉ 28. júna 2026

Rast spomaľuje, keď spotreba oslabuje

Podľa správy Európskej komisie o krajine za rok 2026 pre Belgicko má hospodársky rast krajiny v roku 2026 spomaliť, hlavne pre oslabujúcu súkromnú spotrebu. Rast HDP sa má podľa očakávania v roku 2027 odraziť, podporený zlepšujúcim sa domácim dopytom. Belgická ekonomika vzrástla v roku 2025 o 1 %, poháňaná hlavne robustnou súkromnou spotrebou, hoci investície spomalili a príspevok čistého exportu zostal negatívny. Reálny HDP vzrástol v prvom kvartáli roka 2026 len o 0,2 % a klesajúca spotrebiteľská dôvera ukazuje na ďalšie spomalenie v druhom kvartáli.

Inflácia stúpa pod tlakom energií a služieb

Inflácia sa prognózuje na rast v roku 2026, poháňaná vyššími cenami energií prameniacimi z konfliktu na Blízkom východe, než v roku 2027 klesne pre nižšie cenové tlaky v energiách. Celková inflácia sa projektuje na rast z 3 % v roku 2025 na 3,4 % v roku 2026. Inflácia služieb má zostať zvýšená, živená rastúcimi cenami servisných poukázok, vyšším školným na univerzitách a zvýšeniami DPH na určitých produktoch. Celková inflácia sa projektuje na poľavenie na 2,6 % v roku 2027, keď ceny energií a neenergetického priemyselného tovaru spomalia, hoci toto spomalenie čiastočne vyváži pokračujúci tlak nahor na ceny služieb.

Spotreba domácností pod napätím

Súkromná spotreba má podľa očakávania po celom prognostickom horizonte oslabovať, čo odráža zníženú kúpnu silu prameniacu z vyššej inflácie a z nižšieho rastu sociálnych dávok. Miera úspor má zostať stabilná na 12 % disponibilného príjmu v rokoch 2026 a 2027, keďže domácnosti svoje úspory ani významne nerozpúšťajú, ani ďalej nenavyšujú – znak toho, že stlačenie príjmov sa absorbuje postupne a nevyvoláva prudké stiahnutie výdavkov.

Investície držané nazad, obchod stále záťažou

Investície sa projektujú na umiernený rast, zaťažené prísnejšími finančnými podmienkami, neistotou prameniacou z geopolitických napätí a skokom cien energií. Investície domácností majú podľa očakávania v roku 2026 ďalej klesať, keďže stavebné povolenia pokračujú vo svojom klesajúcom trende. Export sa má podľa očakávania od roka 2026 mierne obnoviť, no dovoz sa takisto projektuje na naberanie, najmä pre dodávky spojené s obranou. V dôsledku toho má čistý export aj v roku 2027 ďalej prispievať k HDP negatívne.

Deficit: stabilizuje sa, no na vysokej úrovni

V roku 2025 deficit verejnej správy významne vzrástol na 5,2 % HDP zo 4,4 % v roku 2024, poháňaný silným poklesom príjmov – hlavne z daní z príjmu a z majetku – v kombinácii s vyššími výdavkami, najmä na obranu a na sociálne dávky. Deficit sa projektuje na stabilizáciu na 5,2 % HDP v roku 2026, hlavne pre opatrenia federálnej a regionálnych vlád na udržanie výdavkov na uzde a na zvýšenie príjmov. Deficit má však podľa očakávania v roku 2027 opäť vzrásť pre vyššie výdavky na obranu a na úroky, čím sa zmaže veľká časť stabilizácie dosiahnutej rok predtým.

Dlh ďalej stúpa

Hrubý dlh verejnej správy stál na konci roka 2025 na 107,9 % HDP. Štrukturálne vysoké deficity verejnej správy sú hlavným hnacím motorom projektovaného rastu podielu dlhu na HDP, ktorý má do roka 2027 vystúpiť na 112,8 %. Prognózované vysoké úrovne deficitu sa prekladajú do ďalšieho rastu už aj tak zvýšeného dlhového zaťaženia – trajektória, ktorá Belgicku necháva postupne menej fiskálneho priestoru na reakciu na budúce šoky, aj keď sa súčasná energetická kríza ukazuje zadržateľnejšou, než sa pôvodne obávalo.

Štrukturálna výhoda v energiách, no obmedzená útecha

Jedným zmierňujúcim faktorom pre Belgicko, ako vyzdvihuje paralelné hodnotenie OECD, je nižšia závislosť krajiny od výroby elektriny z plynu, čo znamená, že veľkoobchodné ceny elektriny sú menej úzko naviazané na plyn a ekonomiku to necháva o niečo menej vystavenú vyšším a volatilnejším nákladom na energie než rovesníkov, ako sú Taliansko alebo Írsko. Nárazník pre príjmy domácností, ktorý pomáha udržať spotrebiteľské výdavky, poskytuje aj relatívne napätý belgický trh práce, kde nezamestnanosť zostáva podľa historických meradiel nízka. Tieto štrukturálne výhody však robia len málo pre riešenie základnej fiskálnej zraniteľnosti, ktorú Komisia ďalej označuje za najpálčivejšiu strednodobú výzvu Belgicka.