Dvojrýchlostná ekonomika Dánska čelí novým protivetrom – no zostáva medzi najodolnejšími v Európe

Dvojrýchlostná ekonomika Dánska čelí novým protivetrom – no zostáva medzi najodolnejšími v Európe

Rast poháňaný farmáciou slabne, no silné domácnosti, zdravé verejné financie a znižovanie daní držia Dánsko výrazne pred ostatnými

Dvojrýchlostná ekonomika Dánska čelí novým protivetrom – no zostáva medzi najodolnejšími v Európe

Rast poháňaný farmáciou slabne, no silné domácnosti, zdravé verejné financie a znižovanie daní držia Dánsko výrazne pred ostatnými

ZVEREJNENÉ 28. júna 2026

Podľa správy Európskej komisie o Dánsku za rok 2026, zverejnenej ako súčasť jarného balíka 3. júna 2026, dánska ekonomika spomaľuje, no zostáva zásadne zdravá. Po niekoľkých rokoch pozoruhodného rastu poháňaného prevažne farmaceutickým exportom sa model rastu posúva – pričom domáci dopyt a spotreba domácností majú teraz podľa očakávania prevziať úlohu hlavného motora aktivity.

Rast spomaľuje, no zostáva pozitívny

Dánska ekonomika sa prognózuje na spomalenie na mierne menej ako 2 % v rokoch 2026 a 2027, pričom hlavným hnacím motorom rastu bude domáci dopyt – po niekoľkých rokoch rastu poháňaného hlavne čistým exportom. V roku 2025 sa dánska ekonomika ukázala odolná voči geopolitickým a obchodným neistotám. Reálny HDP vzrástol o 2,9 %, podporený predovšetkým silným exportným výkonom. Hospodársky rast sa prognózuje na zmiernenie na 1,9 % v roku 2026 a na 1,8 % v roku 2027. Umiernenie odráža tak normalizáciu dynamiky farmaceutického sektora, ako aj tlmiaci efekt vyšších globálnych obchodných bariér na exportne orientované odvetvia.

Dvojrýchlostná ekonomika: farmácia vedie, domáci dopyt zaostáva

Hospodárska história Dánska za posledné roky je históriou výraznej dvojakosti. Dánska ekonomika beží od roka 2022 na dvoch rýchlostiach, pričom rast HDP poháňajú hlavne veľké exportujúce firmy, predovšetkým vo farmaceutickom sektore. Rast domáceho dopytu bol utlmený, no očakáva sa, že bude postupne silnieť, keď efekty minulých šokov ustúpia a fiskálna politika poľaví. Farmaceutický sektor – domov globálnych ťažkých váh na trhu liekov proti obezite – držal dánske čísla HDP silné úplne sám, aj keď zvyšok ekonomiky stagnoval alebo klesal. Teraz, keď sa konkurencia zintenzívňuje a cenové tlaky zo Spojených štátov zaťažujú budúce výnosy, má príspevok tohto sektora podľa očakávania slabnúť. Domáci dopyt musí prevziať bremeno.

Znižovanie daní a nižšia inflácia dávajú domácnostiam vzpruhu

Kľúčovým prvkom podporujúcim prechod na domáci dopyt je zámerne expanzívna fiskálna politika. Súkromná a verejná spotreba a investície, podporené nízkymi úrokovými mierami, sa majú podľa očakávania stať hlavnými hnacími motormi hospodárskeho rastu a zastúpiť čistý export. Znížený odvod z elektriny vstúpil do platnosti 1. januára 2026 a pokrýva obdobie 2026 – 27. Samotné dočasné zníženie dane z elektriny má podľa očakávania znížiť celkovú infláciu o približne 0,8 percentuálneho bodu, čo pomáha udržať celkovú infláciu pod 2 percentami aj pri rastúcich globálnych cenách energií. Cielenými daňovými úpravami sa znížili aj ceny potravín. Kombinovaným efektom je, že dánski spotrebitelia zažívajú zmysluplné reálne mzdové prírastky, ktoré by sa mali postupne preložiť do silnejších výdavkov.

Inflácia zostáva nízka – vzácna európska výnimka

Inflácia sa projektuje na udržanie pod 2 %, čiastočne vďaka dočasnému znižovaniu daní z elektriny. Celková inflácia sa projektuje na stabilných 1,8 % v roku 2026 a 1,9 % v roku 2027 po 1,8 % v roku 2025, a to napriek prudko vyšším cenám ropy a plynu. Táto stabilita odráža dočasné zníženie odvodu z elektriny na minimálnu sadzbu EÚ, ktoré znižuje celkovú infláciu o približne 0,8 p. b. a vyvažuje ostatné rasty cien energií v roku 2026. To stavia Dánsko medzi tých málo európskych ekonomík, kde sa blízkovýchodný energetický šok efektívne absorboval domácou politikou bez vyvolania prudkého inflačného skoku – svedectvo o proaktívnej fiskálnej reakcii vlády a o relatívne obmedzenej priamej závislosti Dánska od dovozu energií.

Trh práce: napätý, no mierne poľavujúci

Dánsko vstupuje do roka 2026 s jedným z najnapätejších trhov práce v Európe – je to výsledok desaťročia reforiem zvyšujúcich zamestnanosť a trvalého prílivu zahraničných pracovníkov. Zamestnanosť má podľa očakávania vzrásť len umiernene, pričom miera nezamestnanosti mierne vzrastie na úroveň okolo 6,5 %. Pracovná sila má podľa projekcie rásť široko paralelne, čomu pomáha podstatný čistý príliv medzinárodných pracovníkov, ako aj starší pracovníci, ktorí zostávajú aktívni aj za hranicou dôchodkového veku. Mierny vzostup nezamestnanosti odráža normalizáciu z historicky nízkych úrovní, nie nejaké zásadné zhoršenie – a reálne mzdy majú podľa očakávania ďalej rásť a podporovať spotrebu domácností po celom prognostickom horizonte.

Verejné financie: stále v prebytku, no vankúš sa zmenšuje

Dánsko si udržiava rozpočtový prebytok desať rokov za sebou – pozoruhodný výkon, ktorý vláde dal mimoriadnu fiskálnu pružnosť. Verejné financie zostávajú solidné, kým rozpočtový prebytok má podľa očakávania klesnúť z 2,9 % HDP v roku 2025 na 0,9 % HDP v roku 2026 a na 0,5 % v roku 2027. Je to hlavne pre zvýšenú verejnú spotrebu a investície, najmä v obrane a v podpore Ukrajiny. Rozpočet na rok 2026 navyše obsahuje určité zníženia spotrebných daní, najmä z elektriny, čo má podľa prognózy rozpočtový prebytok znížiť ešte viac. Verejný dlh zostáva výnimočne nízky na približne 27 percentách HDP a stále klesá – čím Dánsku zostáva dostatok priestoru na absorbovanie budúcich šokov.

 

Riziká: farmaceutické šoky a obchodné turbulencie

Európska komisia identifikuje pre Dánsko dve hlavné riziká poklesu. Prvým je koncentrácia sektora: pozoruhodný výkon dánskeho HDP za posledné roky bol silne závislý od farmaceutického priemyslu a akýkoľvek významný šok v tomto sektore – či už z amerického cenového tlaku, z patentových útesov alebo z konkurenčnej dynamiky liekov proti obezite – by mohol celkový výhľad významne oslabiť. Šoky v jadrových sektoroch, ako sú farmácia a lodná doprava, by mohli hospodársky výhľad významne oslabiť, kým dopyt by sa zdvihol, keby spotrebitelia znížili svoje vysoké miery úspor. Druhým rizikom je neistota obchodnej politiky – najmä okolo amerických tarifov a širšieho zhoršovania globálnych obchodných podmienok –, ktorá by mohla zaťažiť export aj podnikové investície v čase, keď domáca ekonomika ešte len nabiera dynamiku

Trh práce: napätý, no mierne poľavujúci

Dánsko vstupuje do roka 2026 s jedným z najnapätejších trhov práce v Európe – je to výsledok desaťročia reforiem zvyšujúcich zamestnanosť a trvalého prílivu zahraničných pracovníkov. Zamestnanosť má podľa očakávania vzrásť len umiernene, pričom miera nezamestnanosti mierne vzrastie na úroveň okolo 6,5 %. Pracovná sila má podľa projekcie rásť široko paralelne, čomu pomáha podstatný čistý príliv medzinárodných pracovníkov, ako aj starší pracovníci, ktorí zostávajú aktívni aj za hranicou dôchodkového veku. Mierny vzostup nezamestnanosti odráža normalizáciu z historicky nízkych úrovní, nie nejaké zásadné zhoršenie – a reálne mzdy majú podľa očakávania ďalej rásť a podporovať spotrebu domácností po celom prognostickom horizonte.

Verejné financie: stále v prebytku, no vankúš sa zmenšuje

Dánsko si udržiava rozpočtový prebytok desať rokov za sebou – pozoruhodný výkon, ktorý vláde dal mimoriadnu fiskálnu pružnosť. Verejné financie zostávajú solidné, kým rozpočtový prebytok má podľa očakávania klesnúť z 2,9 % HDP v roku 2025 na 0,9 % HDP v roku 2026 a na 0,5 % v roku 2027. Je to hlavne pre zvýšenú verejnú spotrebu a investície, najmä v obrane a v podpore Ukrajiny. Rozpočet na rok 2026 navyše obsahuje určité zníženia spotrebných daní, najmä z elektriny, čo má podľa prognózy rozpočtový prebytok znížiť ešte viac. Verejný dlh zostáva výnimočne nízky na približne 27 percentách HDP a stále klesá – čím Dánsku zostáva dostatok priestoru na absorbovanie budúcich šokov.

Riziká: farmaceutické šoky a obchodné turbulencie

Európska komisia identifikuje pre Dánsko dve hlavné riziká poklesu. Prvým je koncentrácia sektora: pozoruhodný výkon dánskeho HDP za posledné roky bol silne závislý od farmaceutického priemyslu a akýkoľvek významný šok v tomto sektore – či už z amerického cenového tlaku, z patentových útesov alebo z konkurenčnej dynamiky liekov proti obezite – by mohol celkový výhľad významne oslabiť. Šoky v jadrových sektoroch, ako sú farmácia a lodná doprava, by mohli hospodársky výhľad významne oslabiť, kým dopyt by sa zdvihol, keby spotrebitelia znížili svoje vysoké miery úspor. Druhým rizikom je neistota obchodnej politiky – najmä okolo amerických tarifov a širšieho zhoršovania globálnych obchodných podmienok –, ktorá by mohla zaťažiť export aj podnikové investície v čase, keď domáca ekonomika ešte len nabiera dynamiku