Norges Bank prekvapila trhy zvýšením úrokovej miery na 4,5 % – inflácia je stále príliš vysoká, treba prísnejšiu politiku
Na prekvapenie trhov Norges Bank v septembri zvýšila svoju základnú úrokovú mieru na 4,5 % – je to opak zníženia, ktoré očakávala väčšina analytikov. Inflácia je stále nad cieľom a banka tvrdí, že musí byť prísnejšia dlhšie.
Podľa rozhodnutia Norges Bank o menovej politike z 23. septembra 2026 Výbor pre menovú politiku a finančnú stabilitu zvýšil základnú úrokovú mieru z 4,25 % na 4,50 % – toto rozhodnutie prekvapilo významnú časť účastníkov trhu, ktorí očakávali buď udržanie, alebo prvé zníženie úrokovej miery po mesiacoch signálov smerom k eventuálnemu uvoľňovaniu. Rozhodnutie odráža hodnotenie Norges Bank, že základná inflácia nepoklesla dostatočne a že je potrebné o niečo prísnejšie nastavenie menovej politiky na to, aby sa inflácia v rozumnom časovom horizonte vrátila k cieľu 2 %.
Kľúčové inflačné údaje, ktoré formovali septembrové rozhodnutie, boli tieto: dvanásťmesačný nárast CPI-ATE (indexu spotrebiteľských cien upraveného o zmeny daní a vylučujúceho energetické produkty) bol v auguste 3,0 % – teda stále nad cieľom aj po vylúčení energetickej zložky. Celková hlavná inflácia vzrástla na 3,3 %, pričom vyššie ceny energií posunuli hlavnú hodnotu nad už zvýšený základný ukazovateľ. Kombinácia stále zvýšenej základnej inflácie a rastúcej hlavnej inflácie z cien energií nezanechala Výboru dostatočné dôkazy o tom, že dezinflačný proces je natoľko pokročilý, aby odôvodnil akékoľvek uvoľnenie politiky.
Rozhodnutie Výboru doprevádzala revidovaná prognóza základnej úrokovej miery, podľa ktorej úroková miera zostane istú dobu blízko súčasnej úrovne 4,50 %, než o niečo poklesne. Rozhodujúce je, že nová trajektória základnej úrokovej miery naznačuje, že úroková miera zostane zvýšená o niečo dlhšie, než naznačovala júnová prognóza – ide o jasný signál, že septembrové zvýšenie nie je jednorazovou úpravou, ale predstavuje prekalibrovanie trajektórie menovej politiky smerom k dlhšie vyššej úrovni. Pri súčasnej trajektórii základnej úrokovej miery sa projektuje, že inflácia sa od nasledujúceho roka spomalí a v roku 2029 sa posunie k cieľu 2 % – to sú tri plné roky od septembrového rozhodnutia.
Hospodársky kontext okolo rozhodnutia o úrokovej miere je významný pre firmy s norskými zákazníkmi alebo prevádzkami. Zvýšenie úrokovej miery zosilňuje tlak na norských hypotekárnych dlžníkov, stavebné firmy a firmy orientované na spotrebiteľov, ktoré čakali na úrokovú úľavu. Ceny nehnuteľností v júli ostro klesli a stavebná aktivita zostáva slabá – tieto podmienky sa teraz udržia pri vyššej základnej úrokovej miere, než sa predpokladalo. Očakáva sa, že ekonomika sa o niečo ďalej ochladí, pričom registrovaná nezamestnanosť podľa projekcie vzrastie mierne nad úrovne pred pandémiou.
Pre medzinárodné firmy s norskými partnermi septembrové zvýšenie Norges Bank resetuje kontext očakávaní úrokových mier, ktorý sa budoval počas roka 2026. Prvé zníženie úrokovej miery, ktoré mnohí očakávali v septembri, sa nielen neuskutočnilo, ale nahradilo ho ďalšie zvýšenie. Kúpna sila norských spotrebiteľov a podmienky pre firemné investície zostanú pod tlakom aspoň do prvej polovice roka 2027. Firmy by si mali svoje plánovanie pre norský trh primerane aktualizovať a zamerať sa na hodnotové ponuky, ktoré fungujú v nákladovo obmedzených prostrediach, a na energetický sektor – ktorý zostáva vysoko aktívny aj napriek širšiemu menovému sprísňovaniu.
